Čo znamená cezhraničná spolupráca?

Cezhraničná spolupráca je formou spolupráce medzi štátmi a regiónmi, ktorú Madridský dohovor špecifikuje ako "každé spoločné konanie zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov medzi územnými celkami alebo orgánmi podliehajúcimi jurisdikcii dvoch alebo viacerých zmluvných strán a uzatvorenie každej zmluvy alebo dohody potrebnej na tento účel. Cezhraničná spolupráca sa musí realizovať v rámci pôsobnosti územných celkov alebo orgánov definovanej vnútorným právnym poriadkom."

Cezhraničná spolupráca umožňuje prekonávať historické predsudky, ktoré sú častokrét zakotvené v miestnej spoločnosti, prispieva k nadobudnutiu nových kontaktovhospodárskemu rozvoju, spoločným iniciatívam v prospech celého regiónu, ktorý je často umelo rozdelený štátnou hranicou.

Zobrazenie webového obsahu

Mgr inż. Marta Maj Riaditeľka Správy vojvodských ciest v KrakoveVďaka pomoci európskych prostriedkov sa podarilo zrealizovať projekt, ktorý sa pre všetkých účastníkov stal symbolom dobrej spolupráce. Oravská cesta je výsledkom spolupráce, ktorá si vyžadovala otvorenosť a zladenie  diferencovaných právnych a organizačných podmienok, ako aj prekonávanie jazykových bariér . Dnes, po skončení realizácie  projektu, môžeme s hrdosťou povedať, že spoločnú skúšku sme zložili na jednotku. Dokázali sme, že dobrá spolupráca nepozná hranice a nemusí sa im prispôsobovať. Výhody, aké Oravský región získal v dôsledku realizácie projektu sú nespočetné: zlepšenie bezpečnosti a komfortu cestovania, zlepšenie estetiky krajiny, no komfort cestovania je z nich najdôležitejší. Bolo eliminované „úzke hrdlo” v prihraničnej komunikačnej sieti. Uľahčil sa dojazd k pravidelným trhom, ktoré sa konajú v Jablonke a Novom Targu, ako aj k turistickým atrakciám na poľskej, ale aj slovenskej strane. Verím, že realizácia projektu Oravská cesta dokázala všetkým Oravčanom, že ich potreby nie sú nepovšimnuté a snaha o zlepšenie ich života bola zvečnená významným úspechom s nadnárodným rozmerom.

Mgr inż. Marta Maj, Riaditeľka Správy vojvodských ciest v Krakove
Projekt „Oravská cesta”

 

Maria Łabno, Regionálne Riaditeľstvo Štátnych Lesov v KatowiciachDnes príjemne spomínam na našu spoluprácu, aj keď začiatky boli veľmi ťažké. Stretnutia tímu, ktoré trvali do polnoci, koncepcia projektu meniaca sa zo stretnutia na stretnutie, jazyková bariéra – ťažkosti vo vzájomnom porozumení nás trochu odrádzali. Nemenil sa iba cieľ nášho projektu, čiže sanácia nízkeho výskytu smrečiny na oboch stranách hranice. Vzájomná mobilizácia, ako aj podporovanie sa, nás doviedlo k úspechu – náš projekt získal finančný príspevok. Pracovné stretnutia boli príležitosťou na výmenu skúseností, poznávania prírodného a kultúrneho dedičstva našich partnerov, a taktiež vznikali medzi nami priateľské vzťahy.

 

 

Maria Łabno, Regionálne Riaditeľstvo Štátnych Lesov v Katowiciach
Projekt „Revitalizácia beskydských lesov s cieľom zlepšenia ich spoločenských, ekologických a protipovodňových funkcií na území Poľsko-slovenského pohraničia”

 

RNDr.Igor Kudzej, CSc.,Riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v HumennomPred začatím  projektu "Karpatské nebo" čelil vedúci partner mnohým výzvam. Ako sa vysporiadame s organizáciou v tak veľkom projekte s deviatimi  partnermi? Ako sa nám podarí zabezpečiť priebežné financovanie projektu? A nakoniec, ako sa dokážeme  vyrovnať s kultúrnymi rozdielmi medzi partnermi?      Musím priznať, že naše obavy boli zbytočné, vďaka vzájomnému pochopeniu a tolerancii partnerov  sme prekonali  rôzne problémy a ťažkosti, ktoré vznikali pri implementácii projektu.  Partneri vďaka intenzívnej práci na projekte získali nové skúsenosti a zručnosti súvisiace s realizáciou projektov. Vstúpili do nových priateľstiev a spoznali krajinu svojho suseda pod spoločným Karpatským nebom.

 

 

RNDr. Igor Kudzej, CSc.,Riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom
Projekt „Karpatské nebo – rozvoj produktov cestovného ruchu založených na astronómii v regióne Poľsko-slovenského pohraničia”

 

Dorota Cząstka, Riaditeľka regionálneho centra kultúr pohraničia v Krosne„Cesta za piesňou pohraničia“ je už ďalší projekt v poradí, ktorý sme zrealizovali spoločne so slovenským partnerom. Z mnohých aspektov to bol výnimočný projekt. Vďaka hľadaniu dávnych piesní, ktoré sme nachádzali chodiac od domu k domu, stretávajúc ľudí na turistických trasách alebo v dedinských kultúrnych domoch, sme mali možnosť pohrávať sa s kultúrou, ktorá je dnes prakticky zabudnutá. Hľadanie piesní neskazených modernými úpravami alebo modernou technikou a ľudové balady, sú príbehom o svete, ktorý sa oplatí ukázať mladej generácii. Naša „expedícia” sa neskončila ani počas finálneho koncertu ani spolu so zakončením projektu. Odvtedy tieto a ďalšie objavené piesne spievame na spoločných vernisážach, seminároch a stretnutiach. Stále sa „hašteríme” s priateľmi zo Slovenska o melódiu alebo slová, keďže piesne z pohraničia poukazujú najlepšie na to, ako sa naše tradície prelínali a naďalej prelínajú.

 

Dorota Cząstka, Riaditeľka regionálneho centra kultúr pohraničia v Krosne
Mikroprojekt „Cesta po stopách piesní pohraničia”

 

o. Mgr. Daniel Dzurovčin, synkel pre ekonomiku Gréckokatolícke arcibiskupstvo PrešovDrevené chrámy patria medzi obdivuhodné duchovné a kultúrne bohatstvo regiónu, sú jedinečné svojou krásou a skromnosťou. Realizáciou projektu sme nadviazali nové partnerstvá a spoznali nové možnosti spolupráce pri zachovaní a propagácii spoločného dedičstva. Aj pre mňa osobne bol tento projekt príležitosťou na získanie bohatých skúseností a stal sa základom aj pre ďalšie úspešné projekty. Realizácia projektu bola aj určitou formou povzbudenia pre miestne komunity. Domáci veriaci si nepostavili nový murovaný chrám, ale starajú sa o ten svoj – drevený. Ich obetavosť spolu s možnosťami tohto operačného programu pomohli k tomu, že aj dnes dreveným chrámom nechýba nič z ich krásy a posvätnej atmosféry.

 

 

O. Mgr. Daniel Dzurovčin, synkel pre ekonomiku Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov
Projekt „Záchrana drevených chrámov na mMedzinárodnej drevenej ceste”

 

Jan Golba Starosta mesta a kúpeľnej obce MuszynaPriechod pre chodcov a cyklistov cez Poprad realizovaný v rámci projektu „Sulín – Muszyna –Żegiestów – lávka spolupráce a rozvoja pohraničia” je dlho očakávaná investícia pre obyvateľov Żegiestowa a Sulína. Zvládnutie administratívnych formalít nebolo ľahké, ale podarilo sa. Cieľ bol komplikovaný predovšetkým z finančnej stránky a nakoniec na poľskej strane investícia patrila Poliakom a na slovenskej strane Slovákom. Lávka bude značkovým turistickým produktom, ktorý oživí náš región.

 

 


Jan Golba, Starosta mesta a kúpeľnej obce Muszyna
Projekt „Sulín – Muszyna –Żegiestów –lávka spolupráce a rozvoja pohraničia”