Cezhraničná spolupráca
Čo znamená cezhraničná spolupráca?
Cezhraničná spolupráca je formou spolupráce medzi štátmi a regiónmi, ktorú Madridský dohovor špecifikuje ako "každé spoločné konanie zamerané na posilnenie a podporu susedských vzťahov medzi územnými celkami alebo orgánmi podliehajúcimi jurisdikcii dvoch alebo viacerých zmluvných strán a uzatvorenie každej zmluvy alebo dohody potrebnej na tento účel. Cezhraničná spolupráca sa musí realizovať v rámci pôsobnosti územných celkov alebo orgánov definovanej vnútorným právnym poriadkom."
Cezhraničná spolupráca umožňuje prekonávať historické predsudky, ktoré sú častokrét zakotvené v miestnej spoločnosti, prispieva k nadobudnutiu nových kontaktovhospodárskemu rozvoju, spoločným iniciatívam v prospech celého regiónu, ktorý je často umelo rozdelený štátnou hranicou.
Zobrazenie webového obsahu
Vďaka pomoci európskych prostriedkov sa podarilo zrealizovať projekt, ktorý sa pre všetkých účastníkov stal symbolom dobrej spolupráce. Oravská cesta je výsledkom spolupráce, ktorá si vyžadovala otvorenosť a zladenie diferencovaných právnych a organizačných podmienok, ako aj prekonávanie jazykových bariér . Dnes, po skončení realizácie projektu, môžeme s hrdosťou povedať, že spoločnú skúšku sme zložili na jednotku. Dokázali sme, že dobrá spolupráca nepozná hranice a nemusí sa im prispôsobovať. Výhody, aké Oravský región získal v dôsledku realizácie projektu sú nespočetné: zlepšenie bezpečnosti a komfortu cestovania, zlepšenie estetiky krajiny, no komfort cestovania je z nich najdôležitejší. Bolo eliminované „úzke hrdlo” v prihraničnej komunikačnej sieti. Uľahčil sa dojazd k pravidelným trhom, ktoré sa konajú v Jablonke a Novom Targu, ako aj k turistickým atrakciám na poľskej, ale aj slovenskej strane. Verím, že realizácia projektu Oravská cesta dokázala všetkým Oravčanom, že ich potreby nie sú nepovšimnuté a snaha o zlepšenie ich života bola zvečnená významným úspechom s nadnárodným rozmerom.
Mgr inż. Marta Maj, Riaditeľka Správy vojvodských ciest v Krakove
Projekt „Oravská cesta”
Dnes príjemne spomínam na našu spoluprácu, aj keď začiatky boli veľmi ťažké. Stretnutia tímu, ktoré trvali do polnoci, koncepcia projektu meniaca sa zo stretnutia na stretnutie, jazyková bariéra – ťažkosti vo vzájomnom porozumení nás trochu odrádzali. Nemenil sa iba cieľ nášho projektu, čiže sanácia nízkeho výskytu smrečiny na oboch stranách hranice. Vzájomná mobilizácia, ako aj podporovanie sa, nás doviedlo k úspechu – náš projekt získal finančný príspevok. Pracovné stretnutia boli príležitosťou na výmenu skúseností, poznávania prírodného a kultúrneho dedičstva našich partnerov, a taktiež vznikali medzi nami priateľské vzťahy.
Maria Łabno, Regionálne Riaditeľstvo Štátnych Lesov v Katowiciach
Projekt „Revitalizácia beskydských lesov s cieľom zlepšenia ich spoločenských, ekologických a protipovodňových funkcií na území Poľsko-slovenského pohraničia”
Pred začatím projektu "Karpatské nebo" čelil vedúci partner mnohým výzvam. Ako sa vysporiadame s organizáciou v tak veľkom projekte s deviatimi partnermi? Ako sa nám podarí zabezpečiť priebežné financovanie projektu? A nakoniec, ako sa dokážeme vyrovnať s kultúrnymi rozdielmi medzi partnermi? Musím priznať, že naše obavy boli zbytočné, vďaka vzájomnému pochopeniu a tolerancii partnerov sme prekonali rôzne problémy a ťažkosti, ktoré vznikali pri implementácii projektu. Partneri vďaka intenzívnej práci na projekte získali nové skúsenosti a zručnosti súvisiace s realizáciou projektov. Vstúpili do nových priateľstiev a spoznali krajinu svojho suseda pod spoločným Karpatským nebom.
RNDr. Igor Kudzej, CSc.,Riaditeľ Vihorlatskej hvezdárne v Humennom
Projekt „Karpatské nebo – rozvoj produktov cestovného ruchu založených na astronómii v regióne Poľsko-slovenského pohraničia”
„Cesta za piesňou pohraničia“ je už ďalší projekt v poradí, ktorý sme zrealizovali spoločne so slovenským partnerom. Z mnohých aspektov to bol výnimočný projekt. Vďaka hľadaniu dávnych piesní, ktoré sme nachádzali chodiac od domu k domu, stretávajúc ľudí na turistických trasách alebo v dedinských kultúrnych domoch, sme mali možnosť pohrávať sa s kultúrou, ktorá je dnes prakticky zabudnutá. Hľadanie piesní neskazených modernými úpravami alebo modernou technikou a ľudové balady, sú príbehom o svete, ktorý sa oplatí ukázať mladej generácii. Naša „expedícia” sa neskončila ani počas finálneho koncertu ani spolu so zakončením projektu. Odvtedy tieto a ďalšie objavené piesne spievame na spoločných vernisážach, seminároch a stretnutiach. Stále sa „hašteríme” s priateľmi zo Slovenska o melódiu alebo slová, keďže piesne z pohraničia poukazujú najlepšie na to, ako sa naše tradície prelínali a naďalej prelínajú.
Dorota Cząstka, Riaditeľka regionálneho centra kultúr pohraničia v Krosne
Mikroprojekt „Cesta po stopách piesní pohraničia”
Drevené chrámy patria medzi obdivuhodné duchovné a kultúrne bohatstvo regiónu, sú jedinečné svojou krásou a skromnosťou. Realizáciou projektu sme nadviazali nové partnerstvá a spoznali nové možnosti spolupráce pri zachovaní a propagácii spoločného dedičstva. Aj pre mňa osobne bol tento projekt príležitosťou na získanie bohatých skúseností a stal sa základom aj pre ďalšie úspešné projekty. Realizácia projektu bola aj určitou formou povzbudenia pre miestne komunity. Domáci veriaci si nepostavili nový murovaný chrám, ale starajú sa o ten svoj – drevený. Ich obetavosť spolu s možnosťami tohto operačného programu pomohli k tomu, že aj dnes dreveným chrámom nechýba nič z ich krásy a posvätnej atmosféry.
O. Mgr. Daniel Dzurovčin, synkel pre ekonomiku Gréckokatolícke arcibiskupstvo Prešov
Projekt „Záchrana drevených chrámov na mMedzinárodnej drevenej ceste”
Priechod pre chodcov a cyklistov cez Poprad realizovaný v rámci projektu „Sulín – Muszyna –Żegiestów – lávka spolupráce a rozvoja pohraničia” je dlho očakávaná investícia pre obyvateľov Żegiestowa a Sulína. Zvládnutie administratívnych formalít nebolo ľahké, ale podarilo sa. Cieľ bol komplikovaný predovšetkým z finančnej stránky a nakoniec na poľskej strane investícia patrila Poliakom a na slovenskej strane Slovákom. Lávka bude značkovým turistickým produktom, ktorý oživí náš región.
Jan Golba, Starosta mesta a kúpeľnej obce Muszyna
Projekt „Sulín – Muszyna –Żegiestów –lávka spolupráce a rozvoja pohraničia”